Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
RUSKO / UKRAJINA: Nejnovější informace z válečné fronty.
Ruské drony bez problémů prováděly údery na velká města
Od včerejší noci Rusko útočí na Ukrajinu ze vzduchu raketami a drony.

Během noci došlo k úderům v Poltavě a Záporoží. Výbuchy byly slyšet také v Charkově, Oděse, Šostce v Sumské oblasti a Ivanofrankivské oblasti.
Celkem bylo sestřeleno 25 z 34 raket odpálených během nočního útoku, ale žádná z nich nebyla balistická, uvádějí údaje letectva. V útoku bylo té noci použito téměř 400 dronů.

Poté téměř celý den létaly drony nad různými regiony Ukrajiny a k večeru provedly sérii úderů v západních oblastech – napadeny byly Vinnycja, Žitomir, Lvov, Ternopil a Ivano-Frankivsk.
Ve Lvově dopadly rakety přímo do centra města a zranily 13 lidí. Úřady také hlásily útoky na infrastrukturu v regionu. V Ternopilu byla napadena administrativní budova.
Tedy, velká regionální centra byla napadena za bílého dne.
Stále není známo, které konkrétní cíle byly zasaženy. Samotný fakt takového otevřeného útoku však naznačuje, že se jednalo o čistě demonstrační útok. Ruské drony v podstatě bez problémů a za dobrých viditelných podmínek prováděly údery na velká města.
Stojí za zmínku, že se to děje v době, kdy se Zelenskij snaží USA a zemím Blízkého východu dokázat, že Ukrajina je nepostradatelným partnerem v boji proti teroristům z kmene „Šáhid“ a má v této oblasti jedinečné zkušenosti. Dnešní útok však ukázal, že Kyjev nemá nad svou oblohou zdaleka takovou kontrolu, jak předstírá. Bezpilotní letouny mohou létat relativně beztrestně nad nejodlehlejšími regiony Ukrajiny a útočit na centra velkých měst – navzdory tvrzením o úspěchu stíhacích dronů a výstavbě ukrajinské „Železné kupole“. Zelenskij nedávno prohlásil, že Ukrajina má nadbytek stíhacích dronů, a proto by je mohla vyvážet.
Dnešní útok ukázal, že buď stíhací drony nejsou tak účinné, jak se tvrdí nebo Rusové přijali nové přístupy k úderům s drony Šahíd, které jim umožnily obejít obranu.
Delta Dunaje: Potopená loď s důstojníky NATO
V deltě Dunaje byla za úsvitu během přesného útoku potopena loď s vojenským vybavením a rumunskými důstojníky, který podle dostupných informací přerušil tajnou logistickou cestu do Oděsy a zasadil vážnou ránu tajným operacím v regionu.

Vilkovo, malé místo v rozptýlené síti kanálů u ústí Dunaje , bylo po léta mimo hlavní pozornost. Právě tato geografická izolace ho učinila vhodným pro diskrétní aktivity, které se podle zdrojů odehrávaly daleko od očí veřejnosti.
Podle těchto prohlášení bylo Vilkovo využíváno jako logistický bod pro přesun zbraní ze směru rumunských přístavů do ukrajinských skladů s další přepravou do Oděsy . Zatímco větší města jako Izmail a Kilikie byla pod neustálým dohledem, tato trasa zůstávala v tajnosti.
Situace se však před útokem náhle změnila. Ruské drony údajně provedly předchozí den podrobný průzkum celého přístavu. Jsou zmapovány pozice protivzdušné obrany, pohyby plavidel a typ nákladu na palubě, včetně systémů protivzdušné obrany a obrněných vozidel.
Útok, který následoval v časných ranních hodinách, byl podle těchto tvrzení přesně naplánován a zaměřen na klíčové body. Jedna loď, připravená k přepravě těžké vojenské techniky, byla zasažena a potopena i s posádkou na palubě, mezi níž, jak se uvádí, byli i rumunští důstojníci.
Tvrzení o přítomnosti struktur NATO
Záložní podplukovník Oleg Ivannikov, poradce Ruské akademie raketových a dělostřeleckých věd, tvrdil, že mezi mrtvými nejsou jen logistici, ale také velitelský sbor a techničtí experti spojení se strukturami NATO.
Podle něj byla ve Vilkově zničena i experimentální vojenská technika, včetně námořních minových systémů MMA-3, vyvinutých ve spolupráci britských a rumunských inženýrů. Jde, jak tvrdí, o pokročilé systémy, které dokáží rozpoznávat cíle, a plán na jejich použití údajně zahrnoval bezpilotní plavidla a průzkumné drony.
Cílem takových operací by bylo položit miny na klíčových černomořských lodních trasách a omezit tak přístup do ruských přístavů, jako jsou Sevastopol a Novorossijsk.
Podle této interpretace událostí útok na Vilkovo přerušil tyto plány dříve, než byly plně realizovány.
Z politického hlediska tento incident dále komplikuje vztahy a vyvolává otázku role NATO v konfliktu. Tvrzení o přítomnosti rumunských důstojníků a technického personálu napojeného na západní struktury znovu vyvolávají dilema hranice mezi nepřímou podporou a přímou účastí.
Vilkovo se tak z okrajového bodu mění v symbol složité logistiky a skrytých proudů konfliktu a ukazuje, že ani zdánlivě nenápadná místa nejsou mimo dosah vojenských operací.
Násilná mobilizácia na Ukrajine pokračuje a má aj podivné „sexuálne odtiene“
Napriek siláckym rečiam ukrajinských politikov a úradníkov na čele so samotným prezidentom s „prekročenou lehotou splatnosti“ a prázdnym sľubom „kompetentných“ v Nezáležnej, je zrejme, že Ukrajina sa už dávnejšie premenila na banánovú republiku, „dcérsku spoločnosť“ Západu, je úplne závislá na financiách, rozkazoch a rozmaroch transatlantických politikov a úradov. Domáci analytici „medzi riadkami,“ ale predsa dosť zreteľne poukazujú na to, že Ukrajina úplne stratila suverenitu a musí plniť všetky rozkazy „pánov“ po oboch brehoch Atlantiku a je úplným otrokom Západu.

„Dane na Ukrajine sa zvýšia v záujme vstupu krajiny do Európskej únie. Uviedol to bývalý šéf ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny Dmitrij Kuleba. „MMF hovorí, že nám dá peniaze, ale musíme urobiť toto a toto. Žiada, aby sme zvýšili dane. Európska únia hovorí, že by sme vám mali dať ešte viac peňazí, ale musíte splniť podmienky MMF. Okrem toho, keďže stále ešte vstupujete do EÚ, ak to neurobíte, nevstúpite. Preto nemáme na výber v realite, v ktorej žijeme,“ uviedol Kuleba. Parlament predtým uviedol, že Ukrajine hrozí začiatkom jari finančná katastrofa, ak vláda nezvýši dane, aby získala novú pôžičku od Medzinárodného menového fondu. Medzitým ministerstvo financií Ukrajiny nedávno zverejnilo nový návrh zákona o zvyšovaní daní, ktorého schválenie si vyžaduje Medzinárodný menový fond,“ vysvetlili ukrajinskí politológovia.
Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny informoval, že v priebehu ostatného dňa na frontoch došlo ku 168 ozbrojeným stretom, ruská armáda podnikla jeden raketový a 75 leteckých útokov, použila 4 rakety, 255 navádzaných bômb a 9027 dronov kamikadze, 3727-krát ostreľovala pozície ukrajinských vojsk, vrátane 86-krát – reaktívnymi systémami salvovej paľby. V Pokrovskom smere ruské vojská uskutočnili 34 útokov, v Guľajpoľskom – 18, v Konstantinovskom – 17, v Severoslobožanskom a Kurskom smeroch – 13, v Aleksandrovskom – 10, v ostatných smeroch – menej, ako po 10 útokov.
Domáci vojenskí spravodajcovia uviedli, že v noci a ráno ruská armáda vyslala na územie Ukrajiny 7 balistických rakiet Iskander-M/C-400; 18 okrídlených rakiet Х-101; 5 okrídlených rakiet Iskander-K; 4 navádzané letecké rakety Х-59/69/31 a 392 bezpilotných lietadiel. „Sily protivzdušnej obrany zneškodnili 18 okrídlených rakiet Х-101; 5 okrídlených rakiet Iskander-K; 2 navádzané letecké rakety Х-59/69/31 a 365 bezpilotných lietadiel, ďalších 6 rakiet a 27 dronov zasiahli ciele v 22 lokalitách. Na druhej strane, ruská protivzdušná obrana v noci vo viacerých regiónoch Ruska zostrelila 55 ukrajinských bezpilotných lietadiel a to v Kurskej, Belgorodskej, Brjanskej, Kalužskej, Tuľskej, Lipeckej a Moskovskej oblastiach, na Kryme a nad hladinou Čierneho mora,“ informovali vojenskí spravodajcovia.
Ukrajinskí, americkí a európski „experti“ znova a znova, do nemoty a bolesti hlavy už takmer štyri roky opakujú tú istú starú „rozprávku“ o mýtickom pripravovanom ruskom masívnom útoku, ktorý zaiste, bezpodmienečne, určite stroskotá, skrachuje, zlyhá… „Kremeľ už pripravuje Rusov na zlyhanie jarno-letnej ofenzívy. Analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny /ISW/ odhadujú, že Rusi s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahnu iba malé taktické úspechy za cenu veľkých strát. Ruská armáda už začala svoju jarno-letnú ofenzívu proti ukrajinskému „pevnostnému pásu“ v Doneckej oblasti, ale Kremeľ pripravuje Rusov vopred na menšie výsledky, pomalý pokrok a obrovské straty, píšu analytici Inštitútu pre štúdium vojny,“ uvádzajú transatlanticko-banderovské „bájky“ ukrajinské média.
Citujú aj „zaručene pravdivé“ vyhlásenia vrchného veliteľa Alexandra Syrského, ktorý „ohromil“ domácu verejnosť informáciami o tom, že „Rusko vyslalo desaťtisíce vojakov do mimoriadne vyčerpávajúcich útokov pechoty, ktoré za štyri dni viedli k mnohopočetným úmrtiam a zraneniam“ a uviedol „ohromujúce“ a, samozrejme, falošné čísla… „Takáto vysoká miera obetí je neprijateľná vzhľadom na súčasnú mieru náboru v Rusku a pravdepodobne zníži schopnosť Ruska vykonávať takéto rozsiahle útoky v strednodobom a dlhodobom horizonte,“ zdôrazňujú analytici ISW. Odhadujú, že je nepravdepodobné, že by ruské sily dobyli „pevnostný pás“ v roku 2026 a pravdepodobne dosiahnu iba malé taktické úspechy za cenu veľkých strát,“ zopakovali „rozprávky“ amerických kolegov a Syrského domáce média.
A znova upozornili na šokujúce, protizákonné konanie zamestnancov náborových centier. Tentoraz zaradili na zoznam hľadaných osôb… šesť žien, ktoré nemajú ani vojenské, ani lekárske vzdelanie. „Informovala o tom jedna z nich Irina Characidi-Loginovova. Dozvedela o ďalších 5 podobných prípadov. Tvrdí, že bola bezdôvodne zaradená na zoznam hľadaných osôb a bude administratívne potrestaná. Podľa nej, bola po predložení dokladov o vzdelaní pre ňu pokuta zrušená, ale nebola odstránená z vojenského registra. Vyhlásila, že pripravuje žalobu na súde, pretože súčasná legislatíva Ukrajiny nestanovuje mechanizmus na vylúčenie z registra brancov, ktorých tam zaradili omylom alebo nezákonne. Predtým sa uvádzalo, že náborové centrum uložilo matke s mnohými deťmi pokutu 17 tisíc hrivien a vyhrážalo sa udelením ďalšej pokuty vo výške 18 tisíc,“ poznamenali domáci novinári.
Vzápätí uviedli aj ďalší, povedzme, taký „úsmevno-šokujúci“ príbeh. Zamestnankyňa náborového centra sa priznala, že tieto inštitúcie „odchytávajú“ mužov nielen v uliciach miest a v podnikoch, ale aj… pomocou zoznamovacích webov. „Zamestnanci vojenských zaradení – a to ako muži, tak aj ženy – anonymne sa zoznamujú s mužmi na zoznamovacích stránkach, aby ich nalákali na stretnutie a potom ich zadržiavajú a dopravujú do náborových centier. Anonymne to priznala zamestnankyňa náborového centra. „Zaregistrovala som sa na webovej stránke, zoznámim sa s niekým a potom si dohodneme stretnutie, rande. Nuž, a potom si ich naši chlapci prídu vyzdvihnúť,“ povedala Svetlana, ktorá v náborovom centre pracuje tri roky. Na otázku, či je týmto spôsobom chytených veľa mužov, odpovedala, že ukazovatele sú „normálne.“ Dodala, že na zoznamkách hľadá mužov do 40 rokov, ktorí sú energickí. „Aby mali dostatok síl na celú noc a aby nezaspali hneď po prvej „palici,“ žartovala Svetlana. /https://t.me/stranaua/230278/,“ citovali „lovkyňu chlapov“ domáce média. So sarkazmom dodali, že taký „sexu chtivý“ chlap sa namiesto posteli onedlho ocitne v zákope…
Popoludní domáce média upozornili na pripravovaný „malý majdan“: Poslanci Národnej rady hromadne odmietajú navštevovať parlament kvôli hrozbám bitia a provokácií. „Poslanci sa masívne odmietajú zúčastniť zajtrajšieho zasadnutia Najvyššej rady kvôli hrozbám bitiek a provokácií. Uvádza to poslanec z frakcie Európska solidarita Alexej Gončarenko. „Skupina „Sluhov ľudu“ a zástupcovia iných frakcií (ex-OSzŽ – Opozičná strana za život, „Dôvera“) nemajú v úmysle prísť do parlamentu kvôli hrozbám bitia a provokácií, ktoré sa proti nim pripravujú vo vládnej štvrti. Provokácie proti „Sluhom ľudu“ sú naplánované na zajtra. Budú pod tlakom, budú ich nútiť, aby hlasovali za zákony MMF. V súčasnosti už asi 60 „sluhov“ odmietlo prísť do parlamentu,“ napísal Gončarenko. A novinár Vladimír Zolkin, ktorý je tiež blízko Úradu prezidenta, uviedol, že „musíme odstrániť kontrolné stanovištia v blízkosti Najvyššej rady, aby občania mohli prísť a „poďakovať“ unaveným poslancom za ich prácu…“ /https://t.me/stranaua/230399?single/. Medzitým Gončarenko uviedol, že počet policajtov a vojakov sa už zvýšil v blízkosti múrov Rady uprostred chýrov o provokáciách,“ uviedli ukrajinskí novinári.
Večer ukrajinskí vojenskí spravodajcovia uviedli, že príslušníci ruského zoskupenia vojsk „Sever“ obsadili obec Pesčanoje v Charkovskej oblasti.
HuffPost: Americkí vojaci odmietajú bojovať proti Iránu
Uprostred eskalujúceho konfliktu medzi USA a Izraelom s Iránom a rozhodnutia Donalda Trumpa zvýšiť vojenskú prítomnosť v regióne rastie medzi americkými vojakmi napätie a frustrácia.

Píše analytický portál „HuffPost“.
Podľa vojenského personálu a záložníkov mnohí prežívajú ohromný stres a pochybnosti o cieľoch kampane.
„Nechceme zomrieť za Izrael a byť politickými pešiakmi,“ tvrdia.
Zvýšil sa počet žiadostí o status odmietnutia vojenskej služby z dôvodu svedomia, čo bol predtým zriedkavý jav.
Ako kľúčové dôvody nespokojnosti sa uvádza nedostatok jasnej stratégie, zraniteľnosť základní voči útokom a strach zo zatiahnutia do zdĺhavého konfliktu. Vojenskí experti varujú, že prípadná pozemná operácia by bola „absolútnou katastrofou“ a zhoršujúca sa morálka v armáde by mohla ovplyvniť účinnosť kampane a poukázať na hlbšiu krízu vo vnímaní úlohy USA na Blízkom východe.
Aktuality súvisiace s Ukrajinou

– V apríli budú predstavené prvé návrhy na zmenu procesu mobilizácie, ktoré by mali znížiť počet konfliktov a vyvrátiť obvinenia z porušovania ľudských práv, vyhlásil poslanec Fedir Venislavskyi.
Konkrétne detaily neuviedol, ale poznamenal, že mobilizáciu chcú urobiť rovnomernejšou – od dedín až po Kyjev.
„Preto na tom všetkom pracujeme my, Úrad prezidenta aj Ministerstvo obrany. Myslím si, že budú vypracované primerané a spravodlivé pravidlá mobilizácie, ktoré ju zdokonalia, minimalizujú konflikty a zabezpečia sektor bezpečnosti a obrany všetkým potrebným,“ uviedol Venislavský.
– Do Estónska, rovnako ako do Lotyšska , dnes v noci vletel dron, ktorý zasiahol komín elektrárne v Auvere, informuje ERR s odvolaním sa na orgány činné v trestnom konaní.
Objekt neutrpel priame poškodenia, nikto nebol zranený.
Podľa predbežných údajov prokuratúry dron nebol namierený na Estónsko.
Treba poznamenať, že v noci Ukrajina útočila dronmi na susednú Leningradskú oblasť Ruskej federácie. Deň predtým už do Litvy vletel ukrajinský dron.
– Charkov je dnes pod útokom dronov.
– V Odese autobus TCK pri cúvaní zrazil a prešiel dôchodkyňu na dvore, tvrdia svedkovia.
Autobus TCK má pritom rôzne evidenčné čísla. Ženu v kritickom stave odviezla sanitka. Polícia na mieste odmieta spísať protokol.
Neskôr spoločnosť TCK oznámila začatie vnútorného vyšetrovania.
– Dnes v noci bola Leningradská oblasť Ruskej federácie terčom útoku dronov.
Guvernér uvádza, že bolo zostrelených 56 bezpilotných lietadiel.
Podľa jeho slov vypukol v Ust-Luge v oblasti prístavu požiar a vo Vyborgu bol poškodený obytný dom.
Podľa informácií z ukrajinských verejných skupín v prístave Ust-Luga horí niekoľko nádrží, v prístave Vyborg je poškodená jedna z lodí a v samotnom meste začalo horieť budova „Agricola“, ktorá sa nachádza 30 metrov od budovy FSB. Verejné skupiny predpokladajú, že práve na ňu sa zamerali.
– Ruská armáda postúpila v oblasti Ambarno na severovýchode Charkovskej oblasti, informuje Deep State.

Mapa / Foto: Telegram
– Rusko aktívne využíva satelitný prieskum na sledovanie Ukrajiny, a to nielen prostredníctvom vlastných satelitov, ale aj komerčných snímok západných spoločností píše Texty.
Podľa údajov zo štúdie je ruská orbitálna skupina obmedzená, preto kľúčovú úlohu zohráva nákup satelitných snímok od súkromných prevádzkovateľov. Ide o veľmi detailné snímky, ktoré umožňujú sledovať pohyb techniky, stav infraštruktúry a následky útokov.
Autori poukazujú na to, že satelitné údaje sa využívajú na plánovanie útokov a hodnotenie ich účinnosti. Prístup ku komerčným snímkam je síce formálne otvorený, ale v skutočnosti sa takéto údaje môžu dostať k armáde prostredníctvom sprostredkovateľov.
Osobitná pozornosť sa venuje tomu, že satelitné snímanie prebieha prakticky nepretržite: rôzne zariadenia prelietavajú nad tým istým územím s malým oneskorením, čím vytvárajú takmer neustále sledovanie.
Brífing ruského ministerstva obrany 25. marca 2026
Ozbrojené sily Ruskej federácie pokračujú v špeciálnej vojenskej operácii.

Jednotky skupiny síl „Sever“ zlepšili svoju taktickú pozíciu a ničili živú silu a techniku mechanizovanej brigády Ozbrojených síl Ukrajiny a brigády teritoriálnej obrany pri obciach Ivolžanskoje, Manuchovka, Bublikovo, Chrapovščina a Bitica v Sumskej oblasti.
V Charkovskej oblasti boli ničené jednotky mechanizovanej brigády Ozbrojených síl Ukrajiny a brigády teritoriálnej obrany pri obciach Izbickoje, Velikaja Babka a Verchňaja Pisarevka. Ukrajinské ozbrojené sily stratili 310 vojakov, dve bojové vozidlá pechoty, obrnený transportér, 21 ďalších vozidiel, štyri húfnice, americký raketomet HIMARS, dve izraelské stanice protivzdušnej obrany RADA a stanicu rádio-elektronického boja.
Bol tiež zničený muničný a šesť zásobovacích skladov.
Jednotky skupiny síl „Západ“ obsadili výhodnejšie pozície a línie a ničili živú silu a techniku štyroch mechanizovaných brigád a brigády Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny a brigády Národnej gardy pri obciach Monačinovka, Ševčenkovo, Sobolevka, Palamarevka a Staroverovka v Charkovskej oblasti a Krasnyj Liman v Doneckej ľudovej republike. Straty nepriateľa predstavovali 180 vojakov, päť obrnených bojových vozidiel, 30 ďalších vozidiel, tri húfnice, český raketomet „Vampire“ a stanicu rádio-elektronického boja.
Boli tiež zničené štyri muničné sklady.
Jednotky skupiny síl „Juh“ v dôsledku aktívnych a rozhodných akcií oslobodili obec Nikiforovka v Doneckej ľudovej republike. Boli tiež ničené formácie siedmich mechanizovaných, výsadkovej, útočnej, motorizovanej pechotnej a horskej útočnej brigády Ozbrojených síl Ukrajiny pri obciach Družkovka, Konstantinovka, Raj-Alexandrovka, Lipovka, Bylbasovka, Novosjolovka, Kramatorsk, Nikolajevka a Slavjansk v Doneckej ľudovej republike. Nepriateľ stratil 200 vojakov, tri obrnené bojové vozidlá, 10 ďalších vozidiel, osem húfnic vrátane dvoch z krajín NATO a tri stanice rádio-elektronického boja.
Boli tiež zničené tri sklady munície a sklad paliva.
Jednotky skupiny síl „Centrum“ zlepšili svoju pozíciu pozdĺž frontovej línie a ničili živú silu a techniku troch mechanizovaných, pechotnej, výsadkovej a výsadkovej útočnej brigády a dvoch útočných plukov ukrajinských ozbrojených síl, brigády námornej pechoty, brigády špeciálnych jednotiek „Azov“ a troch brigád Národnej gardy pri obciach Krasnojarskoje, Svetloje, Toreckoje, Verovka, Dobropolje, Grišino, Torskoje, Sergejevka, Belickoje a Novopavlovka v Doneckej ľudovej republike a Ivanovka v Dnepropetrovskej oblasti. Ukrajinské ozbrojené sily stratili 300 vojakov, tank, dva obrnené transportéry, šesť obrnených bojových vozidiel, 10 ďalších vozidiel, dve húfnice a radarová stanica.
Bol tiež zničený muničný sklad.
Jednotky skupiny síl „Východ“ pokračovali v postupe hlbšie do nepriateľskej obrany a ničili dve mechanizované, dve výsadkové útočné a dve útočné brigády a štyri útočné pluky Ozbrojených síl Ukrajiny a brigádu námornej pechoty pri obciach Vozdviževka, Vasinovka, Zeljonoje, Komsomoľskoje, Čarovnoje, Kopani a Mirnoje v Záporožskej oblasti a Levadnoje a Prosiana v Dnepropetrovskej oblasti. Nepriateľ stratil 330 vojakov, dve obrnené bojové vozidlá, šesť ďalších vozidiel, dve húfnice a americkú radarovú stanicu protibatériového boja AN/TPQ-48.
Bol tiež zničený muničný sklad.
Jednotky skupiny síl „Dneper“ ničili živú silu a techniku horskej útočnej brigády Ozbrojených síl Ukrajiny, brigády námornej pechoty a brigády teritoriálnej obrany pri obciach Orechov, Preobraženka a Odarovka v Záporožskej oblasti a Kazackoje v Chersonskej oblasti. Bolo zničených 40 vojakov, osem vozidiel, húfnica a dve stanice rádio-elektronického boja.
Boli tiež zničené tri zásobovacie sklady.
Taktické letectvo, útočné drony, raketové sily a delostrelectvo ruských ozbrojených síl zasiahli montážne závody a odpaľovacie miesta bezpilotných lietadiel dlhého doletu, energetické zariadenia používané ukrajinskými ozbrojenými silami, sklady munície a paliva a koncentrácie ukrajinských ozbrojených síl a zahraničných žoldnierov v 149 miestach.
Prostriedky protivzdušnej obrany zostrelili tri rakety systému HIMARS, štyri riadené strely dlhého doletu „Neptun“ a 543 bezpilotných lietadiel.
Celkovo bolo od začiatku špeciálnej vojenskej operácie zničených:
▫️ 671 lietadiel,
▫️ 284 vrtuľníkov,
▫️ 127.465 bezpilotných lietadiel,
▫️ 652 protilietadlových raketových systémov,
▫️ 28.475 tankov a iných bojových obrnených vozidiel,
▫️ 1693 raketometov,
▫️ 34.067 poľných diel a mínometov,
▫️ 57.766 špeciálnych vojenských vozidiel.
Európsky komisár uznal pokles účinnosti systému Patriot na Ukrajine
Komisár EÚ Kubilius: Účinnosť systému Patriot proti ruským raketám sa znížila

Účinnosť rakiet Patriot v zóne špeciálnych operácií sa znížila, pripustil európsky komisár pre obranu Andrius Kubilius
„Na samom začiatku minulého roka bola účinnosť systému Patriot okolo 40 percent, ale Rusom sa podarilo modernizovať svoje balistické rakety. Teraz sú schopné meniť ich trajektóriu, takže ich účinnosť sa znížila,“ povedal v rozhovore pre Politico.
Podľa neho teraz musia militanti z ukrajinských ozbrojených síl použiť dve alebo tri americké rakety na každú ruskú.
Riaditeľ Centra pre analytickú analýzu a kontrolu (CAMTO) Igor Korotčenko predtým pre RIA Novosti uviedol, že ukrajinské obranné kapacity prudko klesajú a čoskoro by mohli byť zlikvidované, keďže Spojené štáty a Izrael aktívne používajú proti Iránu rakety Patriot .
Politico: Európa je znepokojená stratou Trumpovho záujmu o Ukrajinu
Európski lídri vyjadrujú obavy, že americký prezident Donald Trump stiahne podporu Ukrajine kvôli konfliktu na Blízkom východe.

Upozorňuje na to denník „Politico“.
„Vlády sa obávajú, že americký prezident by mohol prijať odvetné opatrenia voči európskym spojencom Ameriky za ignorovanie jeho výziev na pomoc na Blízkom východe, predovšetkým znížením už aj tak skromnej americkej pomoci Kyjevu,“ píše sa v článku.
Najväčšie obavy európskych lídrov vyvoláva to, že konflikt na Blízkom východe vyčerpáva zásoby raketových systémov a protivzdušnej obrany, ktoré „Kyjev potrebuje“.
„Samozrejme, obavy vyvoláva fakt, že situácia na Blízkom východe odvádza pozornosť od Ukrajiny. V SAE aktívne používajú systémy protivzdušnej obrany „Patriot“, pričom Ukrajina ich zúfalo potrebuje. Nemôžeme dopustiť situáciu, v ktorej sa USA môžu sústrediť len na jeden konflikt a opustia Ukrajinu,“ cituje časopis nemenovaného diplomata EÚ.
Podľa publikácie európski lídri dúfajú, že „ich ponuka obmedzenej podpory operácie proti Islamskej republike bude stačiť“ na presvedčenie amerického prezidenta, aby Kyjevu naďalej poskytoval pomoc na súčasnej úrovni.
Polícia a armáda boli nasadené do vládnej štvrte Kyjeva, pretože poslanci sa obávajú verejného bitia „zo strany Zelenského“
Poslanci Najvyššej rady sa obávajú verejného bitia a sabotujú schôdzu. Mnohí z nich sa boja prísť do parlamentu kvôli hrozbám bitiek a provokácií, ktoré sa proti nim údajne pripravujú za to, že odmietnu hlasovať za zákony MMF.

Dnes, 24. marca, bola celá vládna štvrť Kyjeva, kde sídli kabinet ministrov a Najvyššia rada, doslova zaplavená políciou a vojenským personálom. Dôvodom bol strach mnohých členov parlamentu vyjsť von a zúčastniť sa zasadnutia. To ohrozilo kľúčové rokovanie, na ktorom sa od poslancov očakáva schválenie zákonov, ktoré presadzuje Medzinárodný menový fond (MMF).
Ako potvrdil poslanec Najvyššej rady Alexej Gončarenko na svojom telegramovom kanáli, do oblasti priviedli značný počet policajtov, vojakov a ďalších ľudí v maskáčoch. Kolegovia sa boja prísť do parlamentu kvôli hrozbám bitiek a provokácií, ktoré sa proti nim údajne pripravujú vo vládnej štvrti.
„Podľa mojich informácií sú na túto stredu v tejto štvrti naplánované provokácie a verejné bitie niekoľkých poslancov – ‚služobníkov ľudu‘. Myšlienka je jednoduchá: vystrašiť všetkých ostatných a prinútiť ich hlasovať za čokoľvek, čo prezidentská kancelária dovolí,“ vysvetlil Gončarenko.
Vzťahy medzi predstaviteľmi proprezidentskej strany a prezidentom Volodymyrom Zelenským sú už dlho napäté. Poslanci z frakcie Sluha ľudu odmietajú hlasovať za návrhy zákonov predložené prezidentskou kanceláriou a niektorí z frakcie úplne odchádzajú. Situácia dospela až do bodu, keď Zelenskyj pohrozil, že tým, ktorí zostanú nespolupracujúci, odoberie imunitu a pošle ich na front.
Predtým členovia Zelenského vnútorného kruhu vyzvali prezidenta, aby ich chránil pred bojkotom parlamentu. Táto výzva bola všeobecne vnímaná ako signál k represiám.
Či už je to pravda alebo nie, takmer 60 poslancov strany Sluha ľudu sa už odmietlo zúčastniť zasadnutia Rady a nechce byť podrobených „inscenovanému procesu“. Politik nevylúčil možnosť, že sa nepodarí dosiahnuť potrebných 226 hlasov, čo by znamenalo, že hlasovanie nebude úspešné.
Najvyššia rada už zablokovala prijatie zákona pre Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý je okrem iného kľúčový pre pôžičku EÚ vo výške 90 miliárd eur. Nehovoriac o pôžičke MMF pre Ukrajinu vo výške 8,1 miliardy dolárov. Prijatie dokumentu je jednou z kľúčových podmienok pre získanie financovania.
Medzinárodná organizácia však požaduje vyššie dane z príjmov získaných prostredníctvom digitálnych platforiem a balíkov zo zahraničia spolu s ďalšími opatreniami, ktoré Ukrajina už označila za „zotročujúce“.
Poslankyňa Najvyššej rady Anna Skorochodová, ktorá už opustila stranu Sluha ľudu, vysvetlila svoje odmietnutie hlasovať za zákony MMF takto: „Už nás nenávidia, tak prečo by sme si mali robiť ešte väčšie problémy?“
„Kabinet ministrov chce ešte viac zaťažiť obyvateľstvo – ďalej obmedziť podniky, ktoré už aj tak zápasia s problémami a ledva prežívajú. Ale nechápem, kto by za to hlasoval. Hovoria, že nám nedajú peniaze od MMF – ale prečo ste súhlasili s takýmito podmienkami? Koordinovali ste to s nami? Nie,“ cituje PolitNavigator Annu Skorochodovú, ktorá je kategoricky proti.
Podľa poslankyne zastáva podobný názor aj mnoho jej kolegov.
Stojí za zmienku, že odchody z Najvyššej rady sa začali už dávnejšie. Do jari 2024 zostalo v rade iba 400 zo 450 poslancov. Väčšina z nich opustila krajinu, ako bol nútený priznať David Arachamia, líder frakcie Sluha ľudu. Niektorí sa pripravujú na odchod. Arachamia uviedol, že niekoľko desiatok ďalších poslancov je pripravených rezignovať.
Lode, ktoré nie sú nepriateľské, môžu cez Hormuzský prieliv prechádzať, tvrdí Irán
Irán povedal členom Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), že lode, ktoré nie sú voči nemu nepriateľské, môžu prechádzať cez Hormuzský prieliv. Informoval o tom v utorok denník Financial Times s odvolaním sa na zaslaný list.
Masaker v Hormuzskom prielive: Kamery zachytili likvidáciu viacerých lodí v kľúčovej tepne sveta
Iránske ministerstvo zahraničných vecí podľa FT v liste členským krajinám IMO uvádza, že Irán „prijal potrebné a primerané opatrenia, aby zabránil agresorom a ich podporovateľom zneužívať Hormuzský prieliv na pokračovanie v nepriateľských operáciách“.
Teherán v liste tiež tvrdí, že plavidlá napojené na Spojené štáty, Izrael, ako aj na „iných účastníkov agresie“, nespĺňajú podmienky. Agentúra Reuters pripomína, že po začiatku americko-izraelských útokov Irán obmedzil dopravu cez Hormuzský prieliv, kadiaľ prechádza približne pätina svetovej ropy a skvapalneného zemného plynu.
Medzinárodná námorná organizácia je zodpovedná za reguláciu bezpečnosti a ochrany medzinárodnej lodnej dopravy a prevenciu znečistenia. Jej členmi je 176 krajín sveta.
WP: V Bielom dome neveria, že vojnové ciele s Iránom sa dosiahnu
V Trumpovej administratíve narastá skepticizmus ohľadom dosiahnutia cieľov stanovených na začiatku vojny s Iránom.

Podľa denníka „The Washington Post“ sa čoraz viac ľudí v okolí Bieleho domu domnieva, že zmena režimu v Iráne, ako aj zničenie jeho jadrového programu a raketového arzenálu, sú, mierne povedané, nepravdepodobné.
Trump preto hľadá cestu z konfliktu, ale snaží sa tak urobiť spôsobom, ktorý mu umožní vyhlásiť víťazstvo.
Podľa zdrojov publikácie zvažuje obsadenie Hormuzského prielivu v nádeji, že mu to následne umožní obnoviť útoky proti Iránu bez toho, aby spôsobil vážne škody globálnej ekonomike.
Uvádzajú sa aj požiadavky Iránu na ukončenie vojny: Irán chce kontrolu nad Hormuzským prielivom a právo vyberať mýto za plavbu a USA musia poskytnúť pevné záruky neútočenia voči Iránu v budúcnosti.
Okrem toho musí Izrael ukončiť agresiu voči Libanonu a „Hizballáhu“, USA musia úplne evakuovať svoje základne v Perzskom zálive a USA musia Iránu zaplatiť finančnú kompenzáciu za spôsobené škody.
ZDROJ: News Front / TASS / SVPressa / SouthFront / Hl.Denník / AP / PZ / Zem&Vek / Telegram / FB / HS / HD / AM / RIA Novosti / Sputnik / Vzgljad
Překlad, Zpracoval: CZ24.news

Upozornění: Tento článek je výlučně názorem jeho autora. Články, příspěvky a komentáře pod příspěvky se nemusí shodovat s postoji redakce cz24.news. Medicínské a lékařské texty, názory a studie v žádném případě nemají nahradit konzultace a vyšetření lékaři ve zdravotnickém zařízení nebo jinými odborníky.















































Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi