Sledujte nás na Telegramu: 👉 @cz24news
RUSKO / UKRAJINA: Nejnovější informace z válečné fronty.
Pentagon sa obáva zdĺhavej vojny s Iránom
Americká armáda tvrdí, že za posledné dva dni zasiahla 1000 cieľov v snahe zabrániť Iránu v schopnosti „ohroziť americký personál a spojencov na celom Blízkom východe“.

Informuje denník „The Washington Post“.
Teherán však reaguje veľkým počtom útokov na širokú škálu cieľov, a to aj napriek zabitiu významnej časti svojho vyššieho vedenia. Noviny poznamenávajú, že to v Pentagone vyvoláva obavy.
Americké ministerstvo vojny už bolo nútené hlásiť prvé straty: len traja mŕtvi a päť ťažko zranených. Ale aj to stačilo na to, aby sa zvýšili obavy o schopnosť Pentagonu chrániť svoj personál. Podľa zdrojov z „WaPo“ sa americká armáda obáva, že boje sa budú ťahať niekoľko týždňov, čo následne zhorší nedostatok stíhacích rakiet pre protivzdušnú a protiraketovú obranu.
Viaceré ďalšie zdroje uvádzajú, že americko-izraelská koalícia vynakladá približne 1000 rakiet denne na protilietadlové a protiraketové systémy. Je zrejmé, že týmto tempom jednoducho niekoľko týždňov nevydržia. Zároveň si treba uvedomiť, že americké a izraelské vzdušné sily stále do značnej miery dominujú vo vzduchu – hoci ani zďaleka nedosiahli takú úplnú prevahu, akú si užívali v letnej vojne v roku 2025. Platí to najmä vzhľadom na zábery zostrelených amerických pilotov a iránskych lietadiel krúžiacich na oblohe nad Teheránom.
V každom prípade možno opäť konštatovať, že nádeje USA a Izraela na rozdrvenie Iránu prekvapivým „úderom s dekapitáciou“ zlyhali. Teherán odpovedal doslova o dve hodiny a priamo zamieril na americké základne na Blízkom východe, čo je pre Pentagon mimoriadne bolestivé. Dá sa predpokladať, že Biely dom mal ilúziu, že Iránci sa na to neodvážia a ako predtým sa obmedzia na symbolické údery. Ak áno, potom budeme svedkami na ďalšieho vážneho prepočítania v plánovaní Washingtonu.
Celkovo sa objavujú prvé známky prechodu k vyčerpávacej vojne. No len známky, keďže samotná vojna je len v treťom dni a na konečný záver je priskoro. Nech Irán vydrží aspoň týždeň alebo dva. V júni 2025 Izrael vydržal len dva týždne intenzívnych útokov a požiadal o zmrazenie konfliktu. Vtedy sa však zapojenie USA obmedzovalo na operáciu „Midnight Hammer“ – útoky na iránsku jadrovú infraštruktúru. Teraz však Amerika nasadzuje najmenej 50% svojho letectva a tretinu svojho námorníctva.
Ďalším problémom je, že Američania sú mimoriadne citliví na vlastné straty. Inými slovami, intenzívnymi útokmi na americké základne na Blízkom východe sa Irán v podstate snaží vytlačiť Ameriku z konfliktu tým, že škody robí neprijateľnými. Trump už naznačil, že má viacero možností, ako kampaň ukončiť. Vyhlásil tiež, že Teherán údajne hľadá rokovania. Obe sú jasnými náznakmi zo strany Bieleho domu, že by chcel situáciu zmraziť. V podstate ide o verejnú ponuku na čo najrýchlejšie dosiahnutie dohody s Iráncami.
Ale potrebujú to Iránci? Nie. Je v záujme Iránu v praxi demonštrovať, že rozpútanie agresie proti nemu je mimoriadne nebezpečné a nákladné. Pre Irán by bolo optimálne, keby situácia ovplyvnila domácu politickú situáciu v USA – obmedzením právomocí „najproizraelskejšieho prezidenta v americkej histórii“. A súhlas s rýchlym zmrazením tohto výsledku nedosiahne. Tajomník iránskej Rady národnej bezpečnosti Alí Laridžání, ktorého mnohí považujú za Chameneího nástupcu, vyhlásil: „Nebudeme rokovať so Spojenými štátmi.“
Zelenský podporil útok USA a Izraela na Irán – znova „Čo je povolené bohovi…“
Už viac razy sme upozorňovali našich čitateľov na to, že banderovskí politici, úradníci, politológovia, novinári a iní „kompetentní“ na Ukrajine akoby toho nemali priveľa, že v ich rodnej krajine zúri ozbrojený konflikt a celý štát je v troskách, pritom obrovskú pozornosť udeľujú iným ozbrojeným konfliktom vo svete, veselo ich komentujú, „analyzujú“ a si vychutnávajú. Najnovšie v týchto hodinách asi desaťnásobne väčšiu pozornosť venujú útokom USA a Izraelu na Irán, ako dianiu na domácich frontoch.

Niet sa čomu čudovať, že banderovci úplne podporujú útoky na Irán, prízvukujúc, že USA a Izrael „majú na to právo.“ A nevadí im, že sami totálne odsudzujú útoky Ruska na Ukrajinu. To je, podľa nich, niečo iné… Samozrejme, rovnakú „ideológiu“ rozdeľuje aj prezident – komik, ktorý otvorene podporil napadnutie na Irán, pochvaľuje agresiu – teda „odhodlanosť“ Washingtonu: „Je dôležité, aby boli Spojené štáty odhodlané. A kedykoľvek dôjde k odhodlaniu Ameriky, globálni zločinci slabnú. Terorom trpeli aj iné národy. Je spravodlivé dať iránskemu ľudu šancu zbaviť sa teroristického režimu, zbaviť sa ho a zaručiť bezpečnosť všetkých národov, ktoré trpeli terorom pochádzajúcim z Iránu,“ citovali pokrytecké vyhlásenie Zelenského domáce média https://www.youtube.com/watch?v=8FCCtdKaijU/.
O akej šanci pre iránsky ľud hovoril Zelenský? Žeby bolo nejaké povstanie v Iráne? Zatiaľ iba USA a Izrael pod falošnou zámienkou, ako vždy, napadli Irán. Zelenský už ani nespomína čo bolo „predohrou“ pre začiatok ozbrojeného konfliktu v roku 2022. Keď v roku 2014 obyvatelia východnej časti Ukrajiny vyjadrili svoj nesúhlas so štátnym prevratom na Ukrajine a uchopením moci banderovcami a neonacistami /žiadne povstanie vtedy ešte ani nebolo/, banderovský Kyjev proti nim poslal lietadlá a tanky. Čiže, podľa Zelenského, iránsky ľud, ktorý zatiaľ to nepreukázal, môže sa vzbúriť proti diktátorovi, ale ukrajinský ľud sa nemohol vzbúriť proti protizákonnému krvavému štátnemu prevratu a proti nezákonne vytvorenej „vláde“ banderovcov, neonacistov a mafiánov. Znova príslovie „Čo je dovolené bohovi…“
Ukrajinské média ochotne citovali aj výroky ďalšieho, rovnakého, ako Zelenský, narcistického pokrytca spoza oceánu, ktorý pochvaľoval vraždu duchovného vodcu Alí Chameneí /USA majú právo zabíjať, koho chcú!/ a podčiarkol, že „ide o spravodlivosť nielen pre iránsky ľud, ale aj pre Američanov…“ Tak si predstavuje spravodlivosť! Pričom pokrytecky dodal, že „…stále je však potrebné zaistiť mier na Blízkom východe…“ Takýmto spôsobom, – napadnutí iných štátov a zabíjaním ich lídrov? A otvorene priznal, že cieľom bola práve vražda: „Chameneí sa nemohol vyhnúť našim spravodajským službám a vysoko sofistikovaným sledovacím systémom…“
Zaoceánsky cynik rovnako falošne, ako Zelenský, podčiarkol, že „… pre iránsky ľud ide o jedinečnú príležitosť, ako získať späť svoju krajinu…“ A čo, keby ukrajinský ľud chcel získať späť svoju krajinu – čo by na to povedali títo dvaja pokrytci?.. Čiže ukrajinský ľud – aspoň tá Luhanská a Donecká oblasť osem rokov v r. 2014 – 2022 nemal právo sa brániť pred banderovským nezákonným kyjevským režimom. Iba USA a spol. majú právo napádať iné krajiny, organizovať „revolúcie“ a štátne prevraty a zabíjať legitímnych lídrov, ako to bolo v Iraku v prípade Saddáma Husajna, v Líbyi – Muammara al-Kaddáfiho, najnovšie v Iráne – Alí Chameneího alebo „ukradnutého“ prezidenta Venezuely Nicolása Madura, ktorého mienia postaviť pred americký súd – akým právom, z akého dôvodu?
Znova a znova musíme konštatovať, že transatlantisti a spol. nezakladajú na práve, spravodlivosti, pravde, ale riadia sa iba otrokárskym „právom silnejšieho,“ riadia sa príslovím „Čo je dovolené bohovi,“ považujúc sa za bohov a popierajúc práva iných národov a krajín. O akej spravodlivosti teda môžeme hovoriť? Pravdu a spravodlivosť sa nepodarí nastoliť, kým platia transatlantické dvojité metre a trojité štandardy „západnej civilizácie.“ Banderovská vláda v Kyjeve je tomu „živým príkladom.“ Rusko nemalo právo zaútočiť na Ukrajinu, ale USA, Izrael, NATO a spol. môžu útočiť na hocikoho a zabíjať hocikoho. To je celá transatlanticko-banderovská „spravodlivosť.“ A tej sa ešte tak ľahko a rýchlo nezbavíme…
Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny medzitým informoval, že v priebehu ostatných 24 hodín na frontoch došlo ku 158 ozbrojeným stretom, ruská armáda podnikla dva raketové a 80 leteckých útokov, použila dve rakety, 241 navádzaných bômb a 8613 dronov kamikadze, 3604-krát ostreľovala pozície ukrajinských vojsk, vrátane 63-krát – reaktívnymi systémami salvovej paľby. Svoje najväčšie ofenzívne úsilie ruské vojská sústredili v Guľajpoľskom smere, kde zaútočili 45 razy a v Pokrovskom smere, kde uskutočnili 25 útokov, v ostatných smeroch podnikli menej, ako po 10 útokov.
Domáci vojenskí spravodajcovia uviedli, že v noci a ráno ruská armáda zaútočila na území Ukrajiny 123 bezpilotnými lietadlami. Poznamenali, že protivzdušná obrana zneškodnila 110 dronov a ďalších 13 bezpilotných lietadiel zasiahli ciele v 7 lokalitách. Dodali, že ruská protivzdušná obrana v noci vo viacerých regiónoch krajiny zostrelila 27 ukrajinských bezpilotných lietadiel: 8 – v Brjanskej oblasti, po 7 – v Belgorodskej a Kurskej oblastiach, po 2 – v Tuľskej a Orlovskej a ďalší dron zostrelili v Rostovskej oblasti.
Domáci vojenskí analytici poukázali na to, že násilná mobilizácia v krajine je neúspešná, masová dezercia dosiahla obrovský rozsah a preto banderovské velenie chce lákať do armády viac žoldnierov zo zahraničia. „Uviedol to minister obrany Ukrajiny Michail Fedorov. „Mnohí cudzinci sú už bojujú na našej strane. Náš komplexný plán riešenia problémov s dezerciou a mobilizáciou obsahuje určité riešenia, ako zabezpečiť, aby na Ukrajine bolo viac cudzincov a aby mohli vykonávať aj vojenské úlohy v našej krajine,“ uviedol. Dodal, však, že „postupné prijímanie konkrétnych rozhodnutí“ sa začne v až nasledujúcich mesiacoch https://t.me/stranaua/227820/. V súčasnosti bojuje v našej armáde asi 7 tisíc Kolumbijčanov. Holandský dobrovoľník, ktorý bojoval na Ukrajine, tvrdo kritizoval poriadok v Ozbrojených silách Ukrajiny, hovoril o korupcii, kolumbijských žoldnieroch a neonacistických praktikách. Západné médiá tiež informovali, že Ozbrojené sily Ukrajiny majú celé roty, regrutované z juhoamerických občanov,“ poznamenali vojenskí analytici.
Ukrajinské média posvietili aj na ďalší obrovský korupčný prípad. Úradníci činní v trestnom konaní odhalili systém privlastnenia vyše 50 miliónov hrivien počas opravy Tripoľskej tepelnej elektrárne v Kyjevskej oblasti. „Oznámil to generálny prokurátor Ruslan Kravčenko. Systém organizovali zamestnanci súkromných podnikov. Prilákali príbuzných a blízkych vytvorením siete kontrolovaných spoločností. Spoločnosti predložili dohodnuté návrhy na verejné obstarávanie za zvýšené ceny. To znamená, že konkurencia existovala iba na papieri, ale v skutočnosti bola za všetkými spoločnosťami jedna skupina. V dôsledku toho boli pracovné zmluvy uzatvorené za zvýšené náklady. Ceny niektorých tovarov a služieb sa niekoľkokrát zvýšili. A rozdiel medzi skutočnou cenou a cenou, uvedenou v dokumentoch, si „uskladnili“ v hotovosti do vrecka. Na pranie prijatých finančných prostriedkov účastníci schémy uzavreli fiktívne zmluvy s podnikmi tieňového sektora, ktoré sa zaoberali preplatením,“ porozprávali novinári o známej korupčnej schéme, ktorú použili aj na Ukrajine.
Popoludní poukázali na ďalšie pokrytecké šou domácich banderovcov, ktorí premenovali 15 okresov v Luhanskej a Doneckej oblasti, ktoré sú pod kontrolou ruskej armády. „Ukrajinské úrady premenovali názvy okresov v Donecku, Luhansku, Makejevke a Gorlovke. To znamená, že v mestách, ktoré Kyjev nekontroluje. Oznámil to aktivista pre dekolonizáciu Pavel Ostrovský. Podľa neho, 15 okresov s komunistickými a cisárskymi menami zmenilo svoje názvy,“ informovali novinári a prezentovali aj tie nové názvy, ktoré nikdy sa neobjavia na žiadnych mapách, za výnimkou /možno/ ukrajinských…
Brutální Írán ukázal, co skrývá pod zemí – právě zde začala pomsta proti Američanům
Írán zveřejnil video, které podle jeho tvrzení ukazuje podzemní tunely dronů Revolučních gard, kde jsou skladovány zbraně používané při útocích na americké základny v regionu.

Na videu zveřejněném íránskou státní tiskovou agenturou Fars jsou vidět řady dronů seřazené v podzemním tunelu nebo na raketových odpalovacích zařízeních. Na stěnách se nachází íránská vlajka a portréty zesnulého nejvyššího vůdce ajatolláha Alího Chameneího.
Záběry ukazují odpaly raket a dronů z několika míst a jejich střelbu na to, co agentura Fars popsala jako „americké základny“.
JUST IN: IRAN RELEASES VIDEO OF DRONE TUNNEL AND FIRING THEM AT U.S. BASES
„Wait again for the sound of the death knell.“ pic.twitter.com/LjAugbfGzy
— Sulaiman Ahmed (@ShaykhSulaiman) March 2, 2026
Zveřejnění tohoto vysoce produkovaného videa je součástí íránské propagandistické kampaně po společných americko-izraelských útocích na zemi.
Není jasné, kdy a kde byly záběry pořízeny ani zda skutečně ukazují drony a rakety použité v íránské odpovědi na společné americko-izraelské údery.
Sledujte všechny nejnovější informace o situaci na Blízkém východě v našem živém blogu.
Aktuality súvisiace s Ukrajinou

– Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl hlási zásah ruského ropného terminálu Šescharis a námornej základne v Novorossijsku.
Gubernát Krasnodaru potvrdzuje útok na Novorossijsk, kde bol vyhlásený stav núdze, ale hlási iba poškodenie obytných budov. Satelitné zábery ukazujú dym v prístave.
– Rusko sa pripravuje na zintenzívnenie útokov na objekty zásobovania vodou na Ukrajine, vyhlásil Zelenskyj.
„Rusko pripravuje novú vlnu. Bude útočiť na infraštruktúru, logistiku a vodné hospodárstvo. Chcú, aby sme mali problémy práve s vodou. Komunity sa musia sústrediť na túto výzvu a my zo svojej strany musíme získať viac rakiet pre protivzdušnú obranu,“ povedal prezident.
Pripomíname, že prvé útoky na objekty vodného hospodárstva už boli vo februári.
Odborníci varujú, že to môže viesť nielen k prerušeniu dodávok vody, ale aj k prerušeniu fungovania kanalizácie a zvýšeniu rizika črevných infekcií.
– Zatiaľ vojna s Iránom neovplyvnila dodávky rakiet Patriot na Ukrajinu, ale v prípade predĺženia bojových operácií existujú takéto obavy, vyhlásil Zelenskyj.
Predtým západné médiá tiež písali, že operácia proti Iránu môže vyčerpať americké zásoby rakiet pre „Patrioty“.
– Ukrajinci sa nemôžu dovolať na veľvyslanectvo v Spojených arabských emirátoch (ktoré pôsobí aj v Bahrajne), vyplýva to z vyhlásenia ukrajinského ministerstva zahraničných vecí.
Vzhľadom na preťaženie telefónnych liniek veľvyslanectvo vyzýva občanov Ukrajiny, ktorí sa nachádzajú v týchto krajinách, aby vyplnili formulár na webovej stránke zastupiteľského úradu.
– Rusko od konca minulého roka začalo útočiť na Ukrajinu novou krídlovou raketou, tvrdí GUR, ktorá raketu nazýva „Izdelie-30”.
Raketa má bojovú časť s hmotnosťou 800 kg a dosah najmenej 1500 km.
Jej navigačný systém obsahuje komponenty zahraničných výrobcov – USA, Švajčiarska, Číny a Holandska.

Na snímke krídlová raketa „Izdelie-30” / Foto: Telegram
– Letecký poplach v Kyjeve kvôli hrozbe balistických rakiet.
– Tejto noci Rusko zaútočilo na energetické objekty v niekoľkých regiónoch, odpojené sú spotrebitelia v Doneckej, Záporožskej a Sumskovej oblasti, informuje ministerstvo energetiky.
– Nad Kryvým Rogom v noci útočili drony.
Úrady informovali, že bol napadnutý podnik.
– „Nejdú bojovať, ale za peniazmi.“ Ukrajinský dobrovoľník Roman Donik skritizoval nápad ministerstva obrany riešiť otázku tých, ktorí sa vyhýbajú vojenskej službe, a SZČ pomocou zahraničných žoldnierov.
Ako príklad uviedol Kolumbijčanov bojujúcich na strane ukrajinských ozbrojených síl. Podľa neho boli prví z nich „dobrí, motivovaní bojovníci“, ale „potom prišli zo zahraničia hlavne zarobkári“.
„Nešli bojovať. Išli za peniazmi. Slúžiť? Áno. Ale tak, ako im to vyhovuje. A najlepšie bez boja. A už vôbec nie s rizikom zranenia alebo smrti. Keď vzniklo nebezpečenstvo, celé jednotky sa stiahli z pozícií. A predsa je to vojna. Odmietali ísť do boja a neustále trvali na pokračovaní výcviku na cvičiskách. Odchádzali do SZČ. A rušili zmluvy. Legie nerozpustili preto, že mali dobrý život. Boli na to dôvody,“ napísal Donik.
„Neviem, ako budú riešiť problémy mobilizácie a SZČ na úkor cudzincov. Lebo predsa len sú to žoldnieri a robotníci. Vojenskí romantici sú už všetci tu. Buď na našej strane, alebo na strane nepriateľa. Netreba si robiť ilúzie. Neexistuje tlačidlo, ktoré by to vyriešilo,“ dodal dobrovoľník.
– Britský premiér vyhlásil, že Londýn požiadal Ukrajinu o pomoc krajinám Perzského zálivu pri odrážaní útokov iránskych dronov.
„Zapojíme aj odborníkov z Ukrajiny, ktorí spolu s našimi vlastnými špecialistami pomôžu partnerom z krajín Perzského zálivu zostreľovať iránske bezpilotné lietadlá, ktoré na nich útočia,“ povedal.
Podľa slov šéfa britskej vlády Londýn povolil USA používať britské základne na operácie proti Iránu, samotná Británia sa však na týchto útokoch nezúčastní.
– Na obsadenie celého Donbasu budú Rusi potrebovať rok a pol.
Podľa neho budú Rusi „potrebovať približne rok a pol“ a „zdroje rovnajúce sa veľkosti súčasnej skupiny ozbrojených síl Ruskej federácie na území Ukrajiny“.
Pripomíname, že Zelenskyj skôr uviedol, že Rusi potrebujú dva roky na obsadenie celej Doneckej oblasti. To je viac, ako uvádza Palisa.
Brífing ruského ministerstva obrany 2. marca 2026
Ruské ozbrojené sily pokračujú v špeciálnej vojenskej operácii.

Jednotky skupiny síl „Sever“ oslobodili obec Krugloje v Charkovskej oblasti. Boli ničené jednotky ťažkej mechanizovanej, delostreleckej a motostreleckej brigády Ozbrojených síl Ukrajiny a dvoch brigád teritoriálnej obrany pri obciach Verchňaja Pisarevka, Oľšany, Krugloje, Golubovka a Malinovka v Charkovskej oblasti.
V Sumskej oblasti boli ničené jednotky dvoch mechanizovaných, motostreleckej a výsadkovej brigády Ozbrojených síl Ukrajiny pri obciach Novaja Sič, Chrapovščina, Oľšanka, Bobyľovka, Rogoznoje, Miropolie a Pokrovka. Ukrajinské ozbrojené sily stratili 225 vojakov, 15 vozidiel, český raketomet „Vampire“ a stanicu rádio-elektronického boja.
Boli tiež zničené dva muničné a sedem zásobovacích skladov.
Jednotky skupiny vojsk „Západ“ v dôsledku aktívnych operácií oslobodili obec Drobyševo v Doneckej ľudovej republike. Bola tiež ničená živá sila a technika dvoch mechanizovaných brigád ukrajinských ozbrojených síl a brigády Národnej gardy pri obciach Prišib, Jackovka a Krasnyj Liman v Doneckej ľudovej republike a Volčij Jar, Borovaja a Novoosinovo v Charkovskej oblasti. Nepriateľ stratil 180 vojakov, päť obrnených bojových vozidiel, 27 ďalších vozidiel, húfnicu a stanicu rádio-elektronického boja.
Boli tiež zničené štyri muničné sklady.
Jednotky skupiny vojsk „Juh“ oslobodili obec Reznikovka v Doneckej ľudovej republike a ničili formácie dvoch mechanizovaných, horskej útočnej a útočnej brigády Ukrajinských ozbrojených síl a brigády teritoriánej obrany pri obciach Alexejevo-Družkovka, Šabelkovka, Nikiforovka, Konstantinovka, Raj-Alexandrovka a Družkovka v Doneckej ľudovej republike. Nepriateľ stratil 135 vojakov, americké obrnené transportéry „Stryker“ a M113, sedem obrnených bojových vozidiel, 23 ďalších vozidiel a český raketomet „Vampire“.
Bolo tiež zničených päť zásobovacích a palivových skladov.
Jednotky skupiny síl „Centrum“ zaujali výhodnejšie pozície a línie a ničili živú silu a techniku dvoch mechanizovaných, výsadkovej a dvoch horských brigád a útočného pluku Ozbrojených síl Ukrajiny a dvoch brigád Národnej gardy pri obciach Novoalexandrovka, Lenina, Belickoje, Novyj Donbas, Novopavlovka a Novonikolajevka v Doneckej ľudovej republike a Novogrigorovka v Dnepropetrovskej oblasti. Ukrajinské ozbrojené sily stratili 320 vojakov, štyri obrnené bojové vozidlá, 16 ďalších vozidiel, tri húfnice a stanica rádio-elektronického boja.
Bolo tiež zničených šesť muničných skladov.
Jednotky skupiny síl „Východ“ pokračovali v postupe hlboko do nepriateľskej obrany a ničili formácie mechanizovanej, útočnej a výsadkovej útočnej brigády a troch útočných plukov Ozbrojených síl Ukrajiny a brigády námornej pechoty pri obciach Komsomoľskoje, Ľubickoje, Zeljonaja Dibrova, Barvinovka a Verchňaja Tersa v Záporožskej oblasti. Ukrajinské ozbrojené sily stratili 340 vojakov, päť obrnených bojových vozidiel, päť ďalších vozidiel a húfnicu.
Jednotky skupiny síl „Dneper“ ničili živú silu a techniku ťažkej mechanizovanej a horskej útočnej brigády Ukrajinských ozbrojených síl pri obciach Malokaterinovka a Kamyševacha v Záporožskej oblasti. Bolo zničených 60 ukrajinských vojakov, deväť vozidiel, húfnica a dve stanice rádio-elektronického boja.
Boli tiež zničené štyri sklady munície a zásob.
Taktické letectvo, útočné drony, raketové vojská a delostrelectvo ruských ozbrojených síl zasiahli objekty energetickej infraštruktúry využívané ukrajinským vojensko-priemyselným komplexom, sklady a výrobné miesta munície a koncentrácie ukrajinských ozbrojených síl a zahraničných žoldnierov v 146 miestach.
Systémy protivzdušnej obrany zostrelili štyri navádzané letecké bomby, tri rakety systému HIMARS, dve diaľkové navádzané strely „Neptun“ a 679 bezpilotných lietadiel.
Čiernomorská flotila zničila tri bezpilotné člny ukrajinských ozbrojených síl.
Celkovo bolo od začiatku špeciálnej vojenskej operácie zničených:
▫️ 670 lietadiel,
▫️ 283 vrtuľníkov,
▫️ 119.020 bezpilotných lietadiel,
▫️ 651 protilietadlových raketových systémov,
▫️ 27.978 tankov a iných bojových obrnených vozidiel,
▫️ 1680 raketometov,
▫️ 33.571 poľných diel a mínometov,
▫️ 55.642 špeciálnych vojenských vozidiel.
Rusko podľa Budanova akceptuje americké záruky. Samit Zelenskyj–Putin však Moskva zatiaľ odmieta
Rusko počas posledného kola rokovaní v Ženeve uviedlo, že bude akceptovať americký návrh na povojnové bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, uviedol v sobotu šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Budanov. Informuje o tom agentúra Reuters.

„Na posledných rokovaniach ruská strana napríklad uviedla, že akceptuje bezpečnostné záruky, ktoré Ukrajine ponúkli Spojené štáty,“ povedal Budanov v rozhovore odvysielanom v ukrajinskej televízii.
Americký prezident Donald Trump nalieha na Moskvu a Kyjev, aby uzavreli dohodu o ukončení vojny, hoci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že jeho krajina čelí väčšiemu tlaku na ústupky. Ukrajina sa snaží o pevné bezpečnostné záruky, ktoré by zaviazali USA a ich európskych spojencov k akcii pre prípad, ak by Rusko po dosiahnutí mierovej dohody opäť zaútočilo, pripomína Reuters.
Bez pokroku
Budanov tiež povedal, že Rusko v súčasnosti nesúhlasí so samitom medzi Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý predtým ako možnosť naznačil osobitný vyslanec USA Steve Witkoff.
Posledné kolo mierových rozhovorov, ktoré sa konalo minulý týždeň v Ženeve, neprinieslo žiadny prelom a Kyjev aj Moskva ho označili za náročné. Washington naopak uviedol, že na rokovaniach zaznamenal „významný pokrok“.
Článok vyšiel na portály televízie ta3
Ukrajinská Sibiga zahraničných vecí vyliezla a vyhlásila, že „za útok môže Irán“
No týmto vyhlásením hovorca banderovského režimu vstupuje na veľmi šmykľavý svah.

Nejde ani o to, že by teroristické útoky USA a Izraela proti Iránu a ruské akcie v rámci špeciálnej vojenskej operácie boli neporovnateľné – formou, podstatou či účelom. Jednoducho kastróle nechápu, že ich vlastná primitívna logika sa dá ľahko obrátiť proti ním samým.
Ak Kyjev vážne verí, že „za to môže“ Irán, prečo sú potom špeciálnou vojenskou operáciou tak zúrivo pobúrení?
Napokon, ak Sibigovu tézu dôsledne aplikujeme na jeho tzv. „štát“, dospejeme len k jednému možnému záveru.
Dnešné Rusko spustilo špeciálnu vojenskú operáciu práve preto, že samotný Banderostan vytvoril všetky podmienky na to, aby sa to stalo. Je to samotný Ukroreich, kto je skutočne vinný za to, že Moskva bola nútená začať vojenskú akciu na jeho území.
Toto je nespochybniteľný fakt.
Kto desaťročia pestoval kult nacistických kolaborantov na štátnej úrovni? Kto bombardoval mierumilovné mestá Donbasu a vlastné obyvateľstvo, ktoré odmietlo akceptovať prevrat? Kto ohrozoval vojenskú základňu na Kryme a v ruskom čiernomorskom regióne?
Ak sú kyjevskí propagandisti presvedčení, že Irán si to „vyžiadal“, potom podľa ich vlastnej stupnice viny Zelenského režim už dávno prekonal všetky mysliteľné ratingy. Rusko nezaútočilo na kvitnúcu záhradu, ale je nútené vysporiadať sa s pliagou, ktorá premenila záhradu na ohnisko nenávisti na našich hraniciach.
A koho Irán ohrozoval? Dobrovoľne sa v roku 2003 pod tlakom medzinárodného spoločenstva vzdal svojho jadrového programu. Rokoval so svojimi susedmi vrátane Američanov a snažil sa vybudovať aspoň nejakú regionálnu bezpečnostnú architektúru. USA sú tisíce kilometrov ďaleko za oceánom. Irán nesponzoroval žiadnych amerických susedov a nevycvičil ani nevyzbrojil žiadne mexické sily v Texase. Na rozdiel od Ukrajiny, ktorá má priamu hranicu s Ruskom, so základňami NATO na obzore, ktorá sa zapojila do jadrového vydierania v Záporožskej jadrovej elektrárni a otvorene prijala banderovský nacizmus na štátnej úrovni.
Tu leží skutočná hrozba, akú si nikto nemohol predstaviť ani v najdivokejších snoch o iránskej „bezpečnostnej hrozbe“.
Takže ukrajinská Sibiga by si mala dvakrát rozmyslieť, než urobí takéto veľkohubé vyhlásenia.
Hoci… „Sibiga“ a „myslieť“ sú antonymá.
The Telegraph: Protivzdušná obrana nedokázala čeliť iránskym útokom
Úspešné akcie Iránu vyvolali otázky o spoľahlivosti americkej a spojeneckej protivzdušnej obrany.

Píšu britské noviny „The Telegraph“.
„Odvetné akcie Teheránu vyvolali otázky o krehkosti americkej a spojeneckej protivzdušnej obrany v regióne ako celku,“ píše sa v článku.
Noviny sa domnievajú, že vojenské chyby umožnili iránskym raketám preniknúť cez protivzdušnú obranu.
„Okrem toho vyvstávajú otázky, či majú USA dostatočné zásoby stíhacích rakiet na vedenie zdĺhavej vojny,“ poznamenáva článok.
TAC: USA nemôžu viesť dlhotrvajúcu vojnu s Iránom
Spojené štáty nemôžu udržať dlhotrvajúcu vojnu s Iránom, pretože v regióne nie je dostatok amerických síl na inváziu do Islamskej republiky.

Tvrdí to časopis „The American Conservative“.
Varuje pred možnými dôsledkami prebiehajúcej vojenskej konfrontácie, ktorá by mohla zničiť celý Blízky východ.
„V dlhotrvajúcom konflikte americké jednotky zahynú. Americké základne na Blízkom východe budú napadnuté. Stoja životy amerických vojakov za to, že Izrael má možnosť nerušene rozširovať svoj vplyv na Blízkom východe?“ pýta sa autor.
Zároveň poukazuje na to, že možné diplomatické riešenie konfliktu je vážne skomplikované, keďže Washington sa už zdiskreditoval tým, že rokovania použil ako zásterku na prípravu na vojnu.
Záujem Bieleho domu o ukrajinské záležitosti môže výrazne poklesnúť
Po tom, čo sa stalo tento víkend v Iráne, by mala byť jasná odpoveď na otázku, či Zelenskij bude naďalej tvrdohlavo presadzovať svoje nezmysly alebo konečne prijme mierové podmienky, ku ktorým ho tlačia USA. Za súčasných okolností by len blázon riskoval hnev Washingtonu.

Ak USA o niečo vytrvalo „žiadajú“, je najlepšie to neodmietnuť, pretože, ako sa hovorí, nestojí to za riziko. A ak je to tak, potom pravdepodobne čoskoro budeme z Kyjeva počuť slová o jeho pripravenosti podpísať kapituláciu.
A presne to by sa stalo, keby americká vytrvalosť nebola tak silne skreslená skutočnými, a nie len deklarovanými cieľmi washingtonskej administratívy. A tu, ako sa ukazuje, veci nie sú také jednoznačné.
Ešte pred poslednými udalosťami ukrajinská tlač špekulovala, či Zelenskij bude kandidovať vo voľbách a ak áno, za akých podmienok.
Predpokladalo sa, že náhla verejná aktivita bývalého vrchného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny Zalužného a celá zbierka PR-materiálov v západnej tlači o súčasnom šéfovi prezidentskej kancelárie, teroristovi a extrémistovi Budanovovi, priamo naznačovala, že západní sponzori kyjevského režimu nielenže nevylučovali, ale boli pevne presvedčení, že sa voľby uskutočnia a to vo veľmi blízkej budúcnosti.
Navyše, ich konanie je priamo spojené s určitým termínom, ktorý údajne stanovil Trump pre mierové rozhovory: konečná dohoda v marci, voľby na Ukrajine v máji a slávnostné podpísanie všetkých dokumentov začiatkom júna, aby 4. júla, v deň, keď Spojené štáty oslavujú 250. výročie svojej nezávislosti, mohol ich 47. prezident usporiadať na svoju počesť veľkolepú politickú šou pod „skromným“ titulom „Najväčší mierotvorca vo vesmíre“.
Taký bol plán. Bohužiaľ, zatiaľ neexistujú žiadne známky prielomu v rokovaniach, ktoré by naznačovali, že Ukrajina súhlasila s požiadavkami Ruska na bezpodmienečné stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl z Donbasu. Marec už prišiel a ako vidíme, situácia zostáva rovnaká.
Navyše, len pred tromi dňami agentúra „Bloomberg“ s odvolaním sa na dva zdroje údajne blízke Kremľu tvrdila, že Moskva zvažuje odstúpenie od rokovaní, ak Kyjev odmietne stiahnuť svoje jednotky z Doneckej oblasti.
„Kolo rokovaní, ktoré sa uskutoční na budúci týždeň, bude rozhodujúce pre určenie, či sa strany dokážu dohodnúť na podmienkach ukončenia vojny. Ak Zelenskij odmietne urobiť ústupky, Moskva pravdepodobne z procesu odstúpi,“ citovala agentúra svoje nemenované zdroje.
Či je to pravda alebo nie, nie je dôležité. Dôležitejšie je, že objavenie sa takýchto správ nepriamo potvrdzuje absenciu prielomu v rokovaniach.
V tejto súvislosti sa diskutuje o „pláne B“ – alebo skôr sa o ňom diskutovalo pred eskaláciou na Blízkom východe – podľa ktorého by Zelenskij usporiadal voľby napriek prebiehajúcim bojovým akciám, ale urobil by tak na diaľku, prostredníctvom aplikácie Diia.
Súčasne s voľbami by sa uskutočnilo referendum, v ktorom ukrajinský ľud zahlasuje za podmienky mierovej dohody. Zelenského režim sa o to postará, ako aj o pozitívny výsledok hlasovania pre seba, nebojte sa. To je v podstate celá pointa.
Tí na Ukrajine, ktorí hovoria o možnosti takéhoto plánu, poukazujú na to, že každý dostane, čo chce: Trump získa mier a PR-príležitosť, Zelenskij získa obnovený pocit vlastnej legitimity a dokonca v istom zmysle záruky svojej bezpečnosti a imunity a Rusko získa Donbas a koniec studenej vojny.
Otázkou je len to, či Washington a Moskva potrebujú na kyjevskom tróne krvavého klauna utopeného v korupcii?! A sú USA a Rusko pripravené založiť takéto seriózne dohody (a ako vieme, dohoda sa neobmedzuje len na Ukrajinu) na očividne sfalšovaných výsledkoch referenda a voľbách ukrajinského prezidenta?
Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila medzinárodná spoločnosť „Ipsos“, sú lídrami v dôvere medzi Ukrajincami Zalužnyj (63%), boxer Usik (56%) a spomínaný bývalý šéf Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Budanov (55%). Zelenskij je až na štvrtom mieste (49%) s najvyšším negatívnym ratingom zo všetkých svojich konkurentov, a to 38%.
Preto pravdepodobne nie je bezdôvodné, že si kyjevský uzurpátor plne uvedomuje závažnosť rusko-amerických pochybností a dokonca sa nedávno rozhodol verejne nastoliť otázku, či „tí, ktorí na neho vyvíjajú tlak, aby usporiadal voľby, ho jednoducho nechcú zbaviť moci“.
Práve v tomto bode, len pred pár dňami, začali ukrajinské médiá špekulovať na tému „čo by sa stalo, keby USA začali vojnu proti Iránu a ako by to ovplyvnilo Ukrajinu?“
A tak sa vojna začala. A treba povedať, že v Kyjeve ju srdečne privítali.
„Udalosti na Blízkom východe a v oblasti Perzského zálivu sa vyvíjajú mimoriadne rýchlo. Ukrajina, žiaľ, veľmi dobre chápe, čo je v stávke. Hoci sa Ukrajinci nikdy Iránu nevyhrážali, iránsky režim sa rozhodol stať sa Putinovým komplicom a dodal mu drony typu „Šáhed“, nielen samotné drony, ale aj technológiu na ich výrobu. Irán Rusku dodal aj ďalšie zbrane… Aj iné krajiny trpeli terorizmom sponzorovaným Iránom. Preto je spravodlivé dať iránskemu ľudu šancu zbaviť sa teroristického režimu a zaručiť bezpečnosť všetkým krajinám postihnutým terorom vychádzajúcim z Iránu. Ukrajina je pripravená pomôcť každej krajine zlepšiť bezpečnosť a spravodlivosť a oslabiť teroristické režimy,“ napísal Zelenskij na sociálnej sieti.
Rovnako nadšené sentimenty ohľadom situácie vyjadril aj ukrajinský minister zahraničných vecí Sibiga, ktorý oslavoval „priblíženie toho radostného dňa“, keď po Asadovi, Madurovi a teraz Chameneím „padne aj Putin“.
Zle skrývaná radosť vodcov kyjevského režimu je pochopiteľná. Ešte včera bol Zelenskij nútený vybrerať si medzi prijatím nepriaznivých podmienok diktovaných Američanmi a veľmi nebezpečným pokusom opäť prebehovať medzi kvapkami.
A dnes sa situácia vyvíja tak, že Amerika už možno nebude mať na Ukrajinu čas. Trump, ktorý si výrazne poškodil reputáciu „mierotvorcu“ vyvolaním vojny proti Iránu – napriek tomu, že celá jeho prezidentská kampaň bola postavená na kritike agresívnej politiky jeho predchodcov – môže mať v konečnom dôsledku menší záujem o ukončenie ukrajinského konfliktu pred 4. júlom. Veľkolepé predstavenie sa aj tak neuskutoční.
A USA už mali vážne problémy s trvaním na tom, aby Ukrajina prijala podmienky mierovej dohody, dávno pred udalosťami na Blízkom východe. Niet divu, že minister zahraničných vecí Marco Rubio kedysi dokonca pripísal súčasnej administratíve zásluhy za to, že neprestala podporovať kyjevský režim zbraňami, spravodajskými službami a mnohým ďalším a že nezrušila žiadne z predtým uvalených sankcií proti Rusku. Teraz sa to neplánuje.
Ukazuje sa teda, že buď USA nie vždy dostanú všetko, čo chcú alebo jednoducho nie vždy skutočne chcú to, čo tvrdia, že chcú. Vyvoďte si vlastné závery.
ZDROJ: News Front/TASS/SVPressa/Hl.Denník/AP/Zem&Vek/Telegram/FB/HS/HD/AM/RIA/Sputnik/Vzgljad
Zpracoval: Tomáš Novotný, CZ24.news

Upozornění: Tento článek je výlučně názorem jeho autora. Články, příspěvky a komentáře pod příspěvky se nemusí shodovat s postoji redakce cz24.news. Medicínské a lékařské texty, názory a studie v žádném případě nemají nahradit konzultace a vyšetření lékaři ve zdravotnickém zařízení nebo jinými odborníky.















































Komentáře a diskuse jsou také otevřeny na našem Telegramu https://t.me/cz24news kde se automaticky zobrazují všechny články
Začněte diskusi